Firma GOLD & SILBER s.r.o.  je firma spoločnosť spolupracujúca s rakúskymi a švajčiarskymi spoločnosťami, ktorá sa špecializuje na obchodovanie s investičným zlatom, investičným striebrom ako aj s paládiom a platinou.

 

Spolupracujeme s najprestížnejšími európskymi zlievarňami a mincovňami, ktoré sú garanciou originality a kvality drahých kovov.

 

GOLD & SILBER ponúka profesionálne poradenstvo pri nákupe investičného zlata, investičného striebra, paládia a platiny.  V prípade nákupu poskytujeme poradenstvo v akej forme je výhodné realizovať Váš nákup podľa objemu Vášho nákupu, resp. podľa frekvencie Vašich nákupov.

 


Ku každému Vášmu nákupu pristupujeme individuálne a pred samotným nákupom poskytujeme každému klientovi konzultáciu, samozrejme podľa jeho priania.


Veríme, že naša vzájomná spolupráca bude prínosom pre obidve strany a vaša spokojnosť je našou spokojnosťou.

 

 


 

História zlata

 

Devätnáste storočie sa nieslo v duchu zlatého štandardu. Krajiny počínajúc USA končiac Japonskom prijali fixáciu svojej meny na určitú hmotnostnú jednotku zlata. Mince sa razili zo zlata, bankovky boli vymeniteľné za zlato. „Klasický zlatý štandard“ trval od roku 1871 do roku 1914. 

 

Od roku 1905 sa Juhoafrická republika stala najväčším producentom zlata. Polovica zlata, ktoré bolo kedy vyťažené, pochádzala z Juhoafrickej republiky. Masívnejšie sa tu začalo ťažiť zlato okolo roku 1880. V roku 1886 prepukla zlatá horúčka. Tak vzniklo mesto Johannesburg. Ťažilo sa z najhlbších baní na svete, až 3 777 metrov pod zemou. Prvenstvo v ťažbe zlata si Juhoafrická republika udržala až do roku 2008, keď ju nahradila Čína. 

 

Vplyvom prvej svetovej vojny sa od klasického zlatého štandardu postupne upúšťalo, aby vojnou zmietané krajiny získali peniaze na financovanie vojny prostredníctvom inflácie. Platilo sa tzv. štátovkami. Okrem vojenských strát museli krajiny čeliť aj devalváciám mien. Preto sa po skončení vojny snažili prinavrátiť k zlatému štandardu. Rozdiel bol v tom, že za zlato boli vymeniteľné len vysoké sumy peňazí. Tento systém sa označuje aj ako štandard zlatého zliatku. 

 

Návrat do predvojnových čias nebol možný; to však Veľká Británia pri určení kurzu libra – zlato nevzala do úvahy. Následný odliv zlata a deflácia sa v nemalej forme podpísali pod vypuknutie a priebeh veľ kej hospodárskej krízy. Nepomohla ani pomoc amerického Federálneho rezervného systému, a tak bola Británia nútená opustiť v tomto roku zlatý štandard. Netrvalo dlho a ďalšie krajiny zvolili rovnakú stratégiu. 

 

Jedným z najstráženejších objektov na svete je Fort Knox v štáte Kentucky, pevnosť, v ktorej sú od roku 1937 uskladnené americké zásoby zlata. Váhu 5 046 ton zlata predstavuje 2,5 % zlata, ktoré bolo vyťažené v histórii ľudstva. Chránia ho dvere s hmotnosťou 20 ton, ktoré môžu spolu otvoriť iba niekoľkí členovia depozitáru, no každý pozná iba časť číselnej kombinácie. Nikto na svete ju nepozná celú. Okrem alarmov, kamier, ozbrojenej stráže, vojenských jednotiek a bojových helikoptér chráni pevnosť 30 tisíc vojakov. 

 

Rok pred koncom 2. svetovej vojny sa v Bretton Woods rozhodlo o peňažnom systéme, ktorý bude platiť ďalších takmer 30 rokov. Štyridsaťpäť krajín postavilo americký dolár na piedestál celosvetovej rezervnej meny. Na americký dolár sa naviazali ostatné meny a stanovil sa fixný kurz dolára k zlatu; 35 USD sa rovnalo jednej trójskej unci. Zameniteľnosť dolára za zlato však bola prístupná len pre centrálne banky ostatných krajín. Odliv zlata z USA v 60. rokoch mal za následok zrušenie štandardu ekvivalencie dolára a zlata začiatkom 70. rokov. Začalo sa obdobie pohyblivých menových. 

 

Pre ľudstvo nie je zlato životne dôležité. Sú však národy a krajiny, kde má zlato i teraz neobmedzenú moc. Jednou z takých krajín je India, najväčší nákupca a spotrebiteľ zlata. Táto krajina len v roku 2007 spotrebovala 773,6 ton zlata, viac ako USA a Čína spolu. Jej obyvatelia vlastnia približne 18 000 ton zlata, a to najmä vo forme šperkov. Kultúra investovania do zlata tu má svoju stáročnú tradíciu. 

 

Súčasne ťažené najväčšie ložiská rúd s obsahom zlata sú v USA, Austrálii, Rusku, Južnej Afrike, v Číne, v Peru, Kanade a Indonézii. Svetové zásoby zlata sa odhadujú na 84 000 ton. Polovica svetového zlata je vo forme šperkov, 40 % zásob zlata tvorí investičné zlato a 10 % je využitých v priemysle. 

 



 Zlato ako ochrana proti inflácii

 

Pre väčšinu investorov predstavuje zlato synonymum ochrany pred infláciou. Logika ich úvahy vyplýva z toho, že:

Zlato je na rozdiel od dlhopisov, hotovosti či iných dematerializovaných cenných papierov hmotným statkom, ktorý by sa mal podobne ako nehnuteľnosti, komodity či umelecké diela vyvíjať pozitívne s rastúcou infláciou.

Vysoká inflácia bola historicky spôsobená prevažne príliš expanzívnou politikou centrálnych bánk (centrálne banky „tlačia" kvantum nových peňazí a zvyšujú ich ponuku), čo znižuje kúpnu silu hotovosti. Na rozdiel od hotovosti je zlato vzácny statok, ktorého dodatočná ponuka sa dá zvýšiť len dodatočnou, časovo náročnou ťažbou. Z tohto dôvodu  si zlato zachováva svoju kúpnu silu, keďže zvýšenie jeho množstva je neelastické. 


 


 

Fyzický nákup zlata 

Výhoda: Fyzicky dostupné, žiadna závislosť od fungovania finančného trhu, prakticky nezničiteľné.

 


 

Zlato v spojení s dolárom

 

Vhodnejším indikátorom na vysvetlenie vývoja cien zlata je vývoj kurzu USD.

Dôvody tohto vývoja:

Zlato sa obchoduje v USD, a preto pri oslabení USD bez zmeny nominálnej ceny zlata je jasné, že sa cena zlata v USD musí posilniť.

Inak vyjadrené - ak sa znehodnotí USD k iným menám, to znamená, že napr. za 1 EUR zaplatíme viac jednotiek USD, tak aj za zlato musí investor zaplatiť viac USD.

Podobný vývoj sa dá pozorovať aj pri iných komoditách kótovaných v USD, keďže oslabením USD sa stáva komodita napríklad pre európskeho investora lacnejšia.

Ak sa oslabuje USD, tak sa dá všeobecne hovoriť o strate dôvery v základnú rezervnú menu sveta a o strate dôvery v hotovostné peniaze ako také (napr. súčasné obdobie).

Zlato ako ekvivalent hotovosti potom nadproporcionálne profituje z oslabenia USD.

Investori chápu aktuálne zásahy centrálnych bánk a vlád ako neudržateľné bez znehodnotenia domácich mien pri výraznom náraste verejného dlhu a množstva peňazí v obehu, čo samozrejme, podporuje atraktivitu „peňažného ekvivalentu", teda zlata.